Ezoterika

SMRŤ | aký mám na ňu názor

 

Antonymom slova smrť by mal byť život, ale čo keď práve smrť je kľúčom k prežitiu. 

 

 

Za námet tejto rozpravy môžem vďačiť mojej kolegyni, ktorá jedného dňa prekročila prah kancelárie a zhurta na mňa vychrlila otázku:

,,Aký máš názor na smrť?“

V onen moment som bola schopná plynulo koktať, pretože jedna jediná otázka dokázala vypustiť desiatky hladných myšlienok, tužiacich dostať sa až na samotný povrch zeme. Všetky rázom chceli nabrať „hmotnosť“ hovoreného slova, a tak zo mňa vyšlo pár nezmyselných a ešte nezmyselnejších citosloviec. Práve z tohto dôvodu som sa rozhodla ešte o jeden pokus vyjadrenia sa k tejto téme.

 

Samotnú zubatú nemožno okabátiť, nemožno obísť, nemožno prežiť… Žiaľ alebo vďaka bohu, ostáva nám už len prijať skutočnosť, že životy raz musia vyhasnúť, inak by to nedávalo zmysel. Zrejme sa zamýšľate nad tým, aký význam má už hore spomínaná smrť, no moja otázka znie inak…. aký zmysel má život. 

 

,,Narodíme sa bez ničoho a rovnako tak aj umrieme, tak načo sa snažiť“

 

Keď necháme okamih ovládnuť samotnou mysľou  a obzrieme za seba zistíme, že sme sem prišli bez ničoho a takmer všetci začíname z rovnakej štartovacej čiary. Centrom nášho sveta sa stávajú rodičia, ktorí nás učia základným zručnostiam:

  • udržanie balansu
  • rozprávanie
  • chodenie na nočník
  • jedenie a pod.

Neskôr spoločnosť usúdi, že sme spôsobilí na to, aby sme zavítali do škôlky, následne do školy z ktorej si odnášame ďalšie schopnosti nevyhnutné do budúceho života. Strednú školu by som prirovnala k vedeckým pokusom kompetentnejších, ktorí skúmajú psychiku jedincov.

Nakoniec z edukačnej inštitúcie vychádzame ako maturanti a budúcnosť je na dosah, avšak ešte stále  nejasná. Pretože doba ide dopredu a s ňou stúpajú aj nároky na zamestnancov. Čo značí istý problém, pretože absolvent strednej školy nemá skúsenosti jeho matky a kto vie koho všetkého ešte.

inak povedané sme v riti, ale musíme držať hubu a krok

Celý život sa náhlime za lepšou budúcnosťou a neužívame si prítomnosť. Hovoríme, budem si užívať až keď spravím toto a hento, budem mať lepšiu náladu až keď zvládnem tamto.

budem, budem, budem, až keď… 

Mám pre Vás smutnú správu, ak sa teraz nemáte fajn, nikdy sa mať fajn nebudete, pretože ste ovládaní mysľou, ktorá nie je ochotná žiť v prítomnosti. Verte mi, ani sa nenazdáte a budete dávať posledné zbohom tomuto svetu.  Až vtedy si naozaj uvedomíte, že ste svoju budúcnosť už prežili a nikdy nebolo tak fajn, ako ste si predstavovali.

 

,,Nechávame v pozadí prítomnosť za vidinou lepšej budúcnosti“

 

Takto nejako funguje myseľ, zdeptá nás a v konečnom dôsledku nemáme chuť žiť, pretože aj tak všetko na čom sme pracovali stratíme. Myslím si, že je potrebné umrieť už počas života, aby sme dokázali žiť našu budúcnosť  teraz.  V momente, kedy moje ucho začuje slovo smrť, je to pre mňa niečo ako výstraha.

 

„Lola je čas sa vrátiť do prítomnosti“

 

Odpoveď na hlavnú otázku znie :“ Smrť vnímam ako motiváciu, vďaka tomu, že si uvedomujem dĺžku či krátkosť života, neostáva mi priestor pre :

strach, vzťahovačnosť, urážanie sa, hádanie sa, obviňovanie sa, faloš či riešenie banalít

…“

 

 

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.