Ezoterika

Rozchod

Pár dní dozadu mi napadla myšlienka, ktorá doslova nabrala podobizeň mojej dobrej kamarátky, tento popud sprevádzala aj veľmi podstatná otázka:

  • Kedy naposledy sme utužovali naše kamarátske puto?

Po niekoľkých dlhočizných sekundách  prehrabávania sa vo fiktívnych Záznamoch o nedávnych stretnutiach, ma hore uvedená myšlienka nadobro opustila. Isteže až do času, kým mi na sociálnej sieti, ktorá sa hrdo pýši názvom Facebook nepípla správa od … vy viete koho.

„Ahoj Laura, dáme dneska kávu?,,

Úvodom som len chcela poukázať na to, že sila myšlienok na seba nenechá príliš dlho čakať.  Práve preto sa snažím venovať svojmu vedomiu viac času, pretože nikdy neviem či sa nezačnú transformovať do skutočného života aj moje tmavé zákutia.

-humor-alebo-aj-nie-

Po pravde zo stretnutia s kamarátkou som si odniesla najmä námet na článok i keď vtedy som o tom ani nechyrovala, okrem námetu sa vo mne striedajú aj zmiešané pocity. Z tejto vety je zrejmé, že posedenie pri ,,kávičke,, sa nenieslo v duchu radosti, dúhy a jednorožcov.

ROZCHOD

Áno, ide o nepríjemné slovo, ktoré v šťastne zadaných či šťastne slobodných „kusoch“ môže vyvolať nostalgiu, alebo v opačnom prípade sa čitateľ  článku nachádza  v tejto nie úplne najpríjemnejšej situácií z ktorej zdá sa…. niet cesty von. Avšak, pamätajte nič nie je také zlé ako sa na prvý pohľad môže javiť.

Keď zablúdim do minulosti pozdravia ma prachom zapadnuté pocity úzkosti, žiaľu, bezmocnosti a najmä prázdna. Tieto ,,fešandy,, mi pripomenuli, aké nepríjemné bolo nechať sa utápať a trýzniť vlastnými myšlienkami. V miestnosti bez únikových dverí sa akoby kotili nástrahy, ktoré na človeka ceria svoje ostnaté zuby, čím ho zaháňajú do kúta, v ktorom nedočkavo prešľapuje Depresia. Táto sa vytrvalo snaží prevziať moc nad jedincom, pretože vysnorila jeho ,,slabé miesto“.

,,Nikdy nedopustite, aby sa Vaša polovička stala Vaším všetkým, pretože, keď sa rozhodne odísť, neostane Vám nič.“

Avšak, teraz sa nebudeme riadiť prevzatým mottom nejakého anonyma, keď nezaspávame na ružiach a do chrbta nás bodajú naostrené nože.

,,KAPITOLA – JA A ROZCHOD“

Pred niekoľkými rokmi som zažila svoj prvý a najbolestivejší rozchod, viete malo to byť navždy! Veď to všetci poznáme. KONEČNÝ (a definitívny) rozchod neprišiel len tak ako blesk z jasného neba, jeho predzvesťou bolo X ,,malých rozchodov“, ktoré sme vždy nejako pozliepali a  tvárili sa ako šťastný pár. No, donekonečna sa nedá žiť v klame, a teda keď som dostala ľudovo povedané kopačky otočil sa mi svet na ruby.

Staré známe ,,MINCA MA DVE STRANY,, alebo ,,NA KONCI TUNELA JE SVETLO“ ma obchádzalo oblúkom, lenže nie pridlho. Síce som tieto konkrétne slova nepočula, ale moja vtedy najlepšia kamarátka, akosi vycítila, že potrebujem nový pohľad na svet a vnukla mi knihu s názvom ,,Sila prítomného okamihu“. Myslím si, že doteraz ani len netuší, že medzi prvými ľuďmi, ktorým pomohla som bola práve ja. Stále rozvíja svoju schopnosť pomáhať a šíriť dobro na svojom blogu spolu so svojou rodinkou.

Priznávam, že každou jednou prečítanou stranou ma rázom opúšťal žiaľ a  tmavé steny komory, v ktorej sídlilo moje vedomie, som postupne prekryla svetlom.

Niekedy stačí ,,len kniha“ či zmeniť uhol pohľadu na danú problematiku. Preto nevešajte hlavu na hák predčasne, keď máte moc otočiť všetko vo Váš prospech.

Ak ste hľadali nejaké rady a tipy ako sa dostať z depky, tak mne pomohlo čítanie kníh, meditácia, vytváranie stránky, stretávanie sa s ľuďmi, trávenie času s rodinou a celkovo zameriavanie sa na oblasti, ktoré som počas vzťahu nechala obrásť machom.

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.